Dňa 24. septembra 2025 (streda) žiaci 8. ročníka a 9. ročníka ZŠ absolvovali exkurziu do najznámejšieho koncentračného tábora v Poľsku - Osvienčim a Brezinka. Počas jazdy autobusom pán šofér všetkých jemne pripravil na exkurziu premietnutím filmu „Chlapec v pruhovanom pyžame“, ktorý nám ukázal neľudské podmienky väzňov v koncentračnom tábore. Vstúpili sme cez ikonickú bránu s nápisom Arbeit macht frei. Už samotný pohľad na tábor a jeho priestory vzbudzuje pochmúrnu atmosféru. Prechádzali sme cez baraky, v ktorých väzni žili v neľudských podmienkach, a videli sme vystavené osobné predmety obetí – kufre, okuliare, topánky či vlasy – ktoré nám priblížili rozmer ľudského utrpenia, vypočuli sme si kruté zverstvá, ktoré urobili ľudia, ľuďom. Koncentračný tábor Auschwitz - Birkenau bol najväčší nemecký vyhladzovací tábor v dobe nacizmu. Bol zriadený v roku 1941 asi 3 km od zajateckého tábora Auschwitz I, v dedine Brezinka neďaleko poľského mestečka Osvienčim. Auschwitz sa stal symbolom holokaustu a genocídy asi 6 miliónov ľudí. Najsilnejším momentom bola prehliadka plynových komôr a krematórií. Práve tam si človek naplno uvedomí rozsah hrôz, ktoré sa v tábore odohrávali. Sprievodkyňa nám priblížila historické fakty, spôsoby fungovania tábora a osudy konkrétnych ľudí, čo dodalo celej návšteve osobný rozmer. Počas exkurzie sme stretli návštevníkov všetkých rás, ktorí si prišli symbolicky uctiť obete koncentračného tábora. Do koncentračného tábora Auschwitz-Birkenau bolo deportovaných približne 1,3 milióna ľudí, z čoho asi 1,1 milióna bolo zavraždených. Asi 900 000 deportovaných ihneď po príjazde skončilo v plynových komorách alebo bolo zastrelených, ostatní zomreli na následky chorôb, podvýživy, týrania alebo lekárskych pokusov. Mnohí po skončení vojny vydali svedectvá o týchto strašných činoch, niekoľkí nemeckí dôstojníci boli aj potrestaní, ale ľuďom to život nevráti...Návšteva Osvienčimu nie je len spomienkou na obete holokaustu, ale aj varovaním pre súčasnosť a budúcnosť. Je to miesto, ktoré pripomína, kam môže viesť nenávisť, neznášanlivosť a strata ľudskosti.
Táto návšteva bola silným a hlbokým zážitkom, ktorý v nás zanechal množstvo emócií a podnetov na zamyslenie. Odchádzali sme s pocitom smútku, ale aj s presvedčením, že je dôležité si tieto udalosti pripomínať a hovoriť o nich, aby sa už nikdy neopakovali.